V ďalšom čísle sa dočítate
Skýti – jazdeckí nomádi
Ovplyvnili civilizácie, s ktorými prišli do kontaktu a formovali dejiny starovekého sveta. Napriek svojmu významnému postaveniu Skýti po sebe nezanechali písomné záznamy. Väčšina našich poznatkov pochádza z opisov iných civilizácií, predovšetkým Grékov, a z archeologických objavov.
Odkiaľ Skýti pochádzali?
Skýti boli skupinou kočovných kmeňov, ktoré obývali rozľahlé stepi Eurázie – od územia dnešného Moldavska a Ukrajiny na západe až po Čínu na východe – a to počas doby železnej, približne od 9. storočia pred n. l. do 1. storočia pred n.l.
Najstaršie zmienky o Skýtoch pochádzajú z asýrskych textov zo 7. storočia pred n. l., kde sú opisovaní ako zruční jazdci a obávaní bojovníci. Archeologické nálezy však naznačujú, že korene skýtskej kultúry siahajú ešte hlbšie do minulosti. Objavy kurganov, teda pohrebných mohýl na Altaji a v iných častiach Sibíri, ktoré obsahujú predmety podobné tým skýtskym, poukazujú na to, že ich kultúra mohla vzniknúť práve v tejto oblasti už v dobe bronzovej.
Skýti boli súčasťou širšieho kultúrneho komplexu známeho ako skýto-sibírska kultúra, do ktorej patrilo viacero príbuzných skupín s podobným spôsobom života, umeleckými štýlmi a pohrebnými zvykmi. Tieto skupiny boli súčasťou širšej kočovnej tradície euroázijských stepí a je pravdepodobné, že všetky mali spoločných predkov.
Skýti neboli jednotným národom ani ríšou, skôr išlo o voľnú konfederáciu kmeňov, ktoré spájal spoločný jazyk, kultúra a spôsob života. Boli veľmi mobilní, presúvali sa so svojimi stádami koní a dobytka po rozľahlých stepiach a ich spoločnosť bola organizovaná podľa potrieb kočovného života.